Ten však, kto uteká pred vlastným tieňom, ten sa môže len na smrť uštvať...
Bol raz jeden muž, ktorého tak veľmi rozrušoval pohľad na vlastný tieň, čo s ním všade kráčal, že vlastné kroky ho privádzali až do zúfalstva. Preto sa rozhodol, že ich hodí za hlavu. Povedal si: Utečiem im. A tak vstal a utekal preč. Ale vždy, keď položil nohu na zem , urobil tým opäť krok a tieň ho neodbytne nasledoval. Napadlo ho: Musím utekať rýchlejšie. Nuž tak utekal čoraz rýchlejšie a rýchlejšie a utekal tak dlho, až napokon odpadol mŕtvy na zem. Keby sa namiesto toho jednoducho zastavil v tieni stromu, jeho vlastný tieň by zmizol, poľahky by sa ho zbavil. A keby si tam pokojne sadol, nebolo by ďalších krokov. Na takú prostú vec však sám neprišiel. Sadnúť si do tieňa stromu. Takáto prirodzená, jednoduchá myšlienka i dnes mnohým uponáhľaným ľuďom nepríde ani na myseľ. Radšej utekajú od seba, ako onen muž v príbehu..
Prosím, zastavte sa na chvíľu, pomyselný strom Vám urobí moja stránka a ja dúfam-verím, že Vám poskytne aspoň na chvíľu pokoj v duši..
Priateľstvo
19. 11. 2009
Chceme byť milovaní..
ak sa nám to nepodarí, chceme byť obdivovaní.
Ak sa nám ani to nepodarí, chceme byť nenávidení a opovrhovaní.
Jednoducho chceme v druhých prebudiť nejaké emócie.
Lebo DUŠA sa trasie pred prázdnotou a túži po kontakte za každú cenu..
(Hjalmar Soderberg)