Si ako..ako cibuľa..
Z mojej tvorby.
..si ako cibuľa..obalený mnohými vrstvami...
Pomaly ich dávam dole..a s každou ďalšou, ktorú dám preč, ma oči pália viac a viac...
Lebo Ťa cítim..Tvoju vôňu a silu..a niečo, čomu sa nedá odolať..
S každou ďalšou vrstvou, ale vyrastie ďalšia nová...A nemá to konca..
Prečo?
Ako sa to stalo?
Veď som už bola vnútri..a tam...
..našla som tie najkrajšie drahokamy..žiariace toľkými farbami..
...hrajúce tie najkrajšie tóny..
...s tou najomamnejšou vôňou na svete...a tá chuť..ooo...jediná, ktorej som sa nevedela nasýtiť ani sa jej zriecť... Jediná, ktorá mi dala všetko..a
Ktorú už nenahradí nič...
...ale bojím sa..že keď tých vrstiev bude priveľa, nakoniec utlačia úplne to cenné vnútri..
....stratí sa to do neznáma...stratíš seba..
..to všetko..čo si chcel...kým si..alebo si bol?.
...lebo len Ty máš tú moc zmeniť dané..