Akým som človekom?
…akým som bol, resp.som, človekom?
Raz som si v robote vypočula smutný príbeh jednej mojej kolegyne o tom, ako jej jeden kňaz odmietol pokrstiť vnúčika. Dôvod? Jeho rodičia neboli zosobášení…Smutné…Lebo je veriaca a myslím, že v kocke aj žije podľa náboženských noriem, no na návštevy kostola, na tie zanevrela. Dosť ju preto kritizuje jej matka, ktorá je ale jej úplný opak…Viete čo jej na tie výčitky stále odpovie?
„Mami, až raz budem pred ním stáť, nebude ho zaujímať, koľkokrát za život, som bola v kostole, ale to akým som bola človekom a ako som žila“
V nemom úžase sa moje ruky zastavili a pery pousmiali..a tiež oči zarosili…z tej jej jednoduchej pravdy.. Od rána som mala taký zvláštny deň, premýšľala som o svojich starostiach, no ešte viac o Bohu, o svete a ľuďoch..Premýšľala som o Berlusconim, akú radost mala talianska verejnoť z toho jeho odstúpenia.. Ako mohol niekto ako on toľké roky byť tak vysoko? V štáte, kde sídli katolícka elita, je tam toľko veriacich… Nemám právo posudzovať a ani odsudzovať, no predsa…Tí všetci mocní, veď vzišli z obyčajného národa a namiesto vzoru morálky, je to vzor morálneho bahna. A keď sa tak dívam v globále, je to tak všade a vo všetkom.. Boha netreba hľadať v kostole, aj keď pre tú slávnostnú a starobylú atmosféru, akoby tam zastal ča,s sme tam k nemu bližšie ako kdekolvek inde…To isté je i sláskou..,často ju hladáme-čakáme tam, kde nie je..kde si len zbožne želáme aby bola, lebo to tak má byt, lebo to tak chceme. A potom sme smutní a rozčarovaní z reality. To som ešte nehovorila o hľadaní pravdy a spravodlivosti…Kdesi som raz počula, že pravda je údajne subjektivný pocit každého jedinca…teda…kde je? Ano, nosíme ju hlboko v sebe..každý z nás…len ju nevnímame nechceme počuť jej naliehavé signály…umlčiac ju konzumom a životom poloautomata v stereotype. A spravodlivosť? Darmo ju budeme hľadať na súdoch, či v policajných orgánoch… Aj keď iste i tam sa ešte stále nájdu idealisti a ľudia s rovným charakterom, no je to tam i zbierka zakomplexovaných psychopatov a nebezpečných ľudí s podivuhodnými kontaktmi, ktorí pre vidinu vlastného prospechu, sú schopní čohokoľvek. Najhoršia skupina ľudí, sú však ignoranti a sebci, teda väčšina z nás.. Tupo sa prizeráme všetkým nespravodlivostiam, ba dokonca sa vo veľkej miere na nich aj podieľame. Paradox, napíšem, že nemám právo kritizovať či odsudzovať alebo posudzovať a potom… To sú však len moje postrehy- konštatovania…v každej sfére spoločnosti sú len ľudia…nie nadľudia .. je na každom z nás, akým smerom bude ďalej náš svet postupovať..či bude napredovať alebo sa staneme spiatočníkmi aj so všetkými najmodernejšími výdobytkami našej civilizácie..
…čo Ty, až raz budeš pred ním stáť, čo povieš…???
Bol som človekom….???